WESTHIGHLANDSKÝ TERIÉR (West highland white terier)
Pôvod: Má spoločných predkov s ostatnými škótskymi krátkonohými teriérmi, aj jeho v minulosti používali na lov škodnej zveri, sídliacej v norách. Od ostatných sa však už v 17 storočí začal oddeľovať nápadnou bielou farbou, ktorá aj pri porotnom zaujatí vylučovala zámenu s lovenou zverou. Ako moderné plemeno sa stabilizoval v rokoch 1905-1907, keď vznikli prvé chovateľské kluby a uznal ho anglický Kennel Club.
Popis: Malý, ale mocný a svalnatý krátkonohý teriér. Hlava má pôsobiť čo najguľatejším dojmom, lebka mierne klenutá, ňucháč iba ľahko zahrotený. Oči stredne veľké, ďaleko od seba, bystrého, prenikavého pohľadu. Uši malé, vztýčené, končité, porastené krátkou srstou. Krk dostatočne dlhý, svalnatý. Nohy krátke, hrubé a svalnaté. Telo kompaktné, chrbát rovný, hrudník hlboký. Chvost rovný, veselo nesený hore, dlhý 12,7-15,4 cm, pokrytý tvrdou srstou bez strapcov. Srsť tvrdá, asi 5 cm dlhá, bez kučier. Farba biela. Veľkosť: Výška v kohútiku okolo 28 cm pri hmotnosti asi 7,5-8,5 kg.
Charakteristika: Veselý, vrtký a sebavedomý pes s aktívnym prístupom k životu. K rudom aj k deťom priateľský, niekedy však trochu tvrdohlavý a neposlušný.
Zvláštne nároky: Plemeno dosť náročné na starostlivosť o srsť, ktorá by mala zostávať čisto biela, treba ju pravidelne trímovať (šklbať, pretože strihaním mäkne) a denne kefovať. Vyžaduje dôslednú výchovu.
Využitie: Pôvodne poľovný pes - jamník, dnes luxusný pes a spoločník.
Výskyt: Dnes patrí medzi módne, všeobecne obrúbené a rozšírené plemená.
Možná zámena: So zreteľom na bielu, pre teriéra netypickú farbu, nepravdepodobná.
