WEIMARSKÝ STAVAČ
Pôvod: Nejasný. Jedna z verzií predpokladá, že predkov weimarského stavača doviezol z Čiech veľkovojvoda Karel August z Weimaru. Iná sa nazdáva, že tento nenápadný stavač nadväzuje na sivomodré psy, dovezené z Francúzska. V každom prípade ich potomkov chovali na weimarskom dvore niekoľko storočí. Roku 1896 weimarského stavača uznali ako samostatné plemeno nemeckého pôvodu.
Popis: Väčší mocný stavač zriedkavej modrej farby. Hlava úmerná telu, suchá, s dlhou a hranatou ňucháčovou partiou a s ovísajúcimi pyskami. Oči jantárovej farby, štence ich majú jasne modré. Uši široké, dlhé, siahajú až po kútik papule, na konci zaokrúhlené. Telo s pevným, svalnatým, o čosi dlhším rovným chrbtom, s mohutnou, ale nie veľmi širokou hrudou, siahajúcou po lakte. Nohy dlhé, nie veľmi široko postavené, rovné, šľachovité. Chvost nasadený nižšie, pod líniou chrbta, tenší, kupíruje sa na 4-4,5 cm. Srsť: a) krátkosrstá varieta: krátka, hrubá, hustá, zväčša bez podsady, b) dlhosrstá varieta: dlhá, jemná, hladká alebo mierne zvlnená, zväčša bez podsady. Veľkosť: Kohútiková výška psov 59-70 cm, súk 57-65 cm, hmotnosť 30-40, resp. 25-35 kg.
Charakteristika: Mocný a úmerne temperamentný stavač pracovného typu, rýchly a vytrvalý. Je ostrejší ako väčšina stavačov. Vyniká inteligenciou a dobre sa cvičí.
Zvláštne nároky: Potrebuje vera pohybu a vhodné zamestnanie, najlepšie pri love, je však schopný aj služobného výcviku. Nemal by byt umiestnený celý rok vonku.
Využitie: Všestranný poľovný pes. Výborný strážca, v cudzine používaný aj na prácu v ozbrojených zložkách. Čoraz častejšie sa drží iba ako spoločník.
Výskyt: Ani bežný, ani vzácny. Ročne sa u nás odchová okolo stovky šteniec.
Možná zámena: So zreteľom na typickú modrú farbu vylúčená.
↓ ↓ ↓ dlhosrstý ↓ ↓ ↓
↓ ↓ ↓ krátkosrstý ↓ ↓ ↓
